Posledné udalosti v Katolíckej Cirkvi, či na úrovni slovenskej alebo globálnej, priniesli možno trochu nečakane jav, v pomeroch slovenskej Katolíckej Cirkvi dosiaľ takmer nevídaný, či zaznávaný. Otvorenú diskusiu o prítomnosti, ale aj budúcnosti našej miestnej Cirkvi. Nemyslím tým povrchnú mediálnu interpretáciu, ale ani polemiku nášho episkopátu, o ktorej však takmer nič nevieme. Mám na mysli ľudí, ktorým úprimne záleží na Cirkvi, na jej budúcnosti. Ktorí rešpektujú ľudovú zbožnosť, no tá im nestačí a hľadajú hlbšie, intelektuálnejšie poznanie svojej viery a chcú, aby im slovenskí cirkevní hodnostári dávali odpovede na často neľahké otázky. Tieto odpovede sa však niekedy nedostavujú alebo sú len veľmi nejasne identifikovateľné. A hlas zodpovedne uvažujúceho laika tak zostáva nevypočutý. Možno by stálo za úvahu zamyslieť sa nad niektorými neuralgickými bodmi slovenského katolicizmu.