Slovenská Cirkev v tieni prítomnosti (?)

Autor: Damián Krupa | 20.2.2013 o 9:30 | Karma článku: 11,36 | Prečítané:  716x

Posledné udalosti v Katolíckej Cirkvi, či na úrovni slovenskej alebo globálnej, priniesli možno trochu nečakane jav, v pomeroch slovenskej Katolíckej Cirkvi dosiaľ takmer nevídaný, či zaznávaný. Otvorenú diskusiu o prítomnosti, ale aj budúcnosti našej miestnej Cirkvi. Nemyslím tým povrchnú mediálnu interpretáciu, ale ani polemiku nášho episkopátu, o ktorej však takmer nič nevieme. Mám na mysli ľudí, ktorým úprimne záleží na Cirkvi,  na jej budúcnosti. Ktorí rešpektujú ľudovú zbožnosť, no tá im nestačí a hľadajú hlbšie, intelektuálnejšie poznanie svojej viery a chcú, aby im slovenskí cirkevní hodnostári  dávali odpovede na často neľahké otázky. Tieto odpovede sa však niekedy nedostavujú alebo sú len veľmi nejasne identifikovateľné. A hlas zodpovedne uvažujúceho laika tak zostáva nevypočutý. Možno by stálo za úvahu zamyslieť sa nad niektorými neuralgickými bodmi slovenského katolicizmu.

 

Kauza Bezák. Roma locuta, causa finita. Aj keď možno raz príde nejaký zvrat. Cirkevní predstavení nevychádzajú z tejto kauzy so cťou. A veriaci sú nimi uvrhnutí do zmätku. Kde sa stratila ľudskosť, prečo to ticho, prečo ani jeden z kolegov neprejaví záujem o osobu odvolaného (a tí, ktorí prejavia sú vytlačení napr. Leopold Jablonský), aké sú vôbec pohnútky, kde je tu pravda? Sú prvoradé pochybné záujmy jednotlivcov, či skutočné dobro Cirkvi? Absencia odpovedí na tieto otázky zo strany ich adresátov necháva veriacich osamotených. Osamotených vo vzťahu k mediálnym provokáciam, v komunikácii s neveriacimi známymi, alebo členmi iných denominácii. Viem, že vo vzťahu k večnosti, ktorou sa datuje trvanie Cirkvi, jedna kauza nič neznamená. No máme byť preto ľahostajní k neprávostiam dneška?  Slovenskí biskupi by sa mali vyjadriť a ponúknuť odvolanému biskupovi pomocnú ruku. Nie pre média, alebo pre pekné samoúčelné gesto, ale pre veriacich, ktorí sa v nich sklamali. A ani nevedia, či právom alebo neprávom.

 

Kreatívna menšina. Takto pomenoval Benedikt XVI. možné smerovanie Cirkvi v Európe. Na Slovensku ešte miestami pretrváva ľudová zbožnosť. Hromadné púte, plné kostoly, rady na spoveď (aspoň pred sviatkami). Myslím, že takáto zbožnosť je dôležitá, no je potrebné prehĺbiť ju poznaním a vzdelávaním. Masovosť a takmer až triumfalizmus majú biednu výpovednú hodnotu v krajine prerastenej korupciou, nepoctivým podnikaním, morálnym marazmom. Myslím, že kvantita veriacich, nemá význam, ak obraz tohto množstva nie je viditeľný  v tvári krajiny. Domnievam sa, že veriaci a aj naši kňazi a biskupi by mali na seba klásť väčšie nároky a byť aktívnejšími. Viac vzdelávania u laikov, ale aj vhodných usmernení od predstavených. Otvorenie kostolov pre rovnocenné  rozhovory o súčasných problémoch Cirkvi, jej histórii, teologických smeroch, o jej učení. To by nás spolu s vlastným štúdiom a vierou lepšie pripravilo na adekvátne čelenie nátlaku sekularizujúceho sa okolia smerujúceho k obmedzeniu kresťanskej identity. Takúto kreatívnu menšinu vidím, napríklad v Českej republike, kde majú veriaci možnosť načúvať hlasu kardinála Duku, biskupa Malého, či teológa Halíka, ale aj iných.

 

Dialóg. Ten pochopiteľne nadväzuje na kreatívnu menšinu. Akoby sme sa v slovenskej Cirkvi báli otvoriť voči iným názorom, oponovať im, viesť polemiku. Pričom pozitívne príklady dialógu v dnešnej Cirkvi sú. Stačí spomenúť už zmieňovaného Halíka, nebohého milánskeho kardinála Martiniho, ktorý neváhal otvoriť slávny Il Duomo aj pre otázky agnostikov či inovercov, či samotného kardinála Ratzingera a jeho polemiku s filozofom Jűrgenom Habermasom z úplne iného názorového spektra. V našich končinách sa o niečo podobné snažil Róbert Bezák. Veriaci chcú poznať názory svojich biskupov, chcú ich čítať a počuť ich úsudok vo verejných otázkach, dokonca aj ľudia bez vzťahu k náboženstvu úprimne hľadajúci svoju cestu. Slovenská Cirkev však pôsobí dojmom administratívneho aparátu, ktorého vedľajšou činnosťou je evanjelizácia. Malo by to však byť presne naopak. Fary a kostoly je potrebné otvoriť dialógu, veriacim aj neveriacim, novej misijnej činnosti. Taktiež sa netreba báť médii. Nevravím, že je nutné reagovať na každý stupídny útok, no vytvorenie názorovej platformy aj v tých nešťastných mainstreamových médiach má svoje opodstatnenie. Pri všetkej úcte, Katolícke noviny poskytujú veľmi obmedzený priestor k otvorenej polemike a aj ich spoločenský vplyv je nevýrazný.

 

Nové témy. Hlas Cirkvi výrazne počuť najmä v bioetických otázkach. A ten hlas je tu nezastupiteľný. Prečo však tento hlas nie je tak výrazný v otázke práva a spravodlivosti v tejto krajine, v ekonomických otázkach alebo o sociálnych či spoločenských pomeroch?  Netvrdím, že hovorca KBS by mal zrazu podávať vyjadrenia ku každej blbosti, prečo však takáto rezignácia na iné témy? Materiálna spätosť so štátom predsa nemôže byť prekážkou pri poukazovaní na neprávosť. A ak to tak je, potom to je na škodu samotnej Cirkvi. Rozšírenie záberu neznamená opustenie nemenných dogmatických pozícii, ale interpretáciu súčasného diania vo svetle Evanjelia.

 

„Zotrvačnosť je najhorší spôsob riadenia," povedal v knihe rozhovorov Soľ zeme vtedajší kardinál Ratzinger. Pre budúcnosť katolíckych veriacich na Slovensku je dôležitá aktivita, či už k sebe samému, ale aj navonok. Táto aktivita, opodstatnená vzdelaním, vierou, hľadaním pravdy a nakoniec jej vyjadrením, by mala byť vlastná veriacim, kňazom a aj biskupom. Súčasná zotrvačnosť nás robí zraniteľnými a slabými, a to napriek počtu ovečiek.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?